Na prezidenta kandidujú ľudia, ktorí svojim životom, svojimi skúsenosťami, svojimi rozhodnutiami dokázali, že sa dokážu podobne rozhodovať i v novej funkcii. Všetci kandidáti sú vo veku, kedy už majú všetky búrlivé obdobia za sebou. Vedia sa rozhodovať v pokoji a s rozvahou. Ich život bol možno búrlivý ale čestný. Vždy čestný vo všetkom. V rodine, v práci, v podnikaní.
Je to podmienka, pretože vo vysokej funkcii nie je priestor na učenie sa základom. On bude príkladom pre ostatných. On bude ukazovať ostatným, ako žiť čestne. Bude ukazovať ostatným svoje skúsenosti, svoj pohľad na život. Bude sebaistou osobnosťou, ktorá má cit, ktorá vidí starosti väčšiny národa. Vníma a cíti ich. Vie čo je potrebné k tomu, aby sa cítili bezpečne a príjemne. Vie, že sú to veľmi dôležité fakty pre zdravý rozvoj štátu a jeho obyvateľov. Vie sa zastať každého, kto je v núdzi. Či už je to občan alebo firma.
Váha autority prezidenta je obrovská. Ak prezident vysloví nesúhlas s postupom vlády voči občanom, má priestor vysloviť svoj protest a apelovať váhou svojho úradu a váhou svojej osobnosti na zmenu. Ak sa zmena nekoná, tak má za sebou celý národ, lebo vždy zastupuje všetkých. Kto by si dovolil ísť proti niekomu, kto má toľkých podporovateľov? No vážne, kto? Novinári? Určite nie, lebo pre koho by písali? Pre pár politikov? Pre pár zbohatlíkov?
Vieme si predstaviť takéhoto prezidenta? Skúsenú osobnosť, ktorý chce a už to aj svojim životom dokazuje, zastupovať obyčajného voliča. Skúsme ho pohľadať. Veď aj na Slovensku môže ráz za čas motyka vystreliť. Aj na Slovensku môže raz za čas vyhrať voľby čestný človek.
Ideme do reálu? Ideme tam, kde sa necítime celkom dobre? Alebo si ešte chvíľu predstavíme, že na Slovensku máme aj takýchto ľudí, len sa boja vystrčiť hlavu v obave, aby po nej nedostali? Aby nedostali po hlave od vlastných voličov, ktorí si už na nečestnosť zvykli. Už nevedia rozlišovať. Už nevedia, kto vraví pravdu a kto sa na pravdu iba hrá.
Máte pravdu. Je to len fantázia. Veď my sme už rezignovali na čestnosť. Už na ňu neveríme. Už sa vôbec nenosí. A v politike? Prosím vás, akurát tam treba čestnosť.
Alebo, ak sme ešte celkom nerezignovali, skúsme pohľadať takéhoto kandidáta. Ak by sme si pozreli predchádzajúce voľby, vždy tam bol lepší a s prepáčením aj čestnejší kandidát, ako ten, ktorý bol zvolený. Vždy je možné nájsť toho čestného. Obyčajného človeka, ktorý už osobnosťou je.
